Iniciatíva tiež poukazuje na skutočnosť, že na mieste bolo vyznačených ako kalamita aj množstvo veľkých jedlí, ktoré boli mimo dráhy lanovky, dokonca úplne mimo súvislo vyťaženého pásu. „Očividne tam nešlo o bezpečnosť pri práci, ale o naháňanie kubických metrov dreva. Inými slovami, tieto stromy sa vyberali z porastu pravdepodobne s cieľom zvýšiť rentabilnosť celého ťažobného zásahu,“ tvrdí Kameniar. Taktiež podľa neho platí, že ochranný les si po zásahu v prvom rade nesmie prestať plniť funkcie, pre ktoré bol za takýto vyhlásený. „Tu bol úplne zdevastovaný, navyše v území chránenom európskou legislatívou. Jednoducho povedané, ak bolo treba kvôli použitej technológií vyťažiť pás, tak sa tam táto technológia nemala použiť,“ dodal. Iniciatíva My sme les sa zároveň ohradila voči označovaniu za „laikov“ zo strany Lesov SR. Podčiarkuje, že všetci, ktorí sa vyjadrovali k téme do médií, majú lesnícke či lesnícko-ekologické vzdelanie a viacerí aj skúsenosti z práce v lesníctve.
Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) sa v piatok vyjadrila, že ostro odmieta šírenie hoaxov týkajúcich sa správy a ochrany lesov v národných parkoch. Aktuálne podľa nej prebieha citlivá ťažba smrekov napadnutých lykožrútom, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu šíreniu. „K tejto situácii by pritom nemuselo vôbec dôjsť, ak by si predošlé vedenia envirorezortu dôsledne plnilo svoje zákonné povinnosti,“ zdôraznila správa parku vo vyhlásení. V lokalite Studienec sa Správa NAPANT vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka. „Výrub iných drevín správa povolila iba v lanovej dráhe lanovky. Navyše, táto náhodná ťažba má prebiehať iba v hospodárskych a ochranných lesoch za účelom obmedzenia až zastavenia šírenia lykožrútovej kalamity. V lokalite Studienec ide o vyťaženie 680 kubíkov smreka obyčajného poškodeného lykožrútom a 30 kubíkov jedle bielej, čo predstavuje približne niečo cez 2 000 stromov,“ uviedla Správa NAPANT. Situácia je podľa nej kritická aj v dôsledku dlhšej periódy horúcich dní, ktoré lykožrútovi vyhovujú.
SITA