SITAHORNÝ SMOKOVEC 23. januára (SITA) - Hoci sa od roku 2016 lesnatosť Slovenska zvýšila zo 40,35 percenta na 41,2 v roku 2018, v rámci udržania súčasného stavu je nutné pripraviť sa na klimatické zmeny. Poukázala na to ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná počas tlačovej konferencie pri príležitosti 29. ročníka medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa 2020. Dopady zmeny klímy na lesné ekosystémy sa podľa jej slov týkajú zmien v produkcii a odolnosti drevín, zvýšenej úmrtnosti stromov v dôsledku sucha, zvýšenia rizika lesných požiarov a veterných kalamít, premnoženia škodcov ako je lykožrút, či aktivizácie inváznych druhov. Pripomenula, že ministerstvo sa zameriava na podporu adaptácie slovenských lesov v podobe úprav drevinového zloženia, rekonštrukcie najzraniteľnejších lesov a prírode blízkeho obhospodarovania.
Aktuálne koncentrácie hlavných skleníkových plynov v atmosfére dosahujú podľa agrorezortu historicky rekordné maximá, len obdobie posledných päť rokov (2015 – 2019) bolo najteplejším za celú éru meteorologických pozorovaní. Doterajší nárast priemernej teploty strednej Európy o jeden až 1,3 stupňa Celzia napríklad znamená, že pôvodné porasty drevín, prispôsobené „normálnej“ klíme, už tam, kde rastú, nie sú „doma“. Práve kombinácia nárastu teplôt vzduchu a nedostatok vlahy má podľa ministerstva potenciál spôsobovať nežiadúce fyziologické zmeny stromov. V dôsledku toho by stromy mohli zaznamenať pokles prírastkov a zoslabenie, čo by následne mohlo viesť k znižovaniu schopnosti stromov absorbovať CO2.
Generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Halvoň zdôraznil, že reakcie lesných ekosystémov na klimatickú zmenu sú v porovnaní s poľnohospodárskymi kultúrami komplikovanejšie a ťažšie predpovedateľné. „Hlavným dôvodom je dlhovekosť lesa, a to, že po dobu jedného životného cyklu môže dôjsť k fyziologický významným zmenám klímy. Klimatickej zmene teda budeme musieť čeliť bez ohľadu na prípadný včasný prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku,“ dodal. Lesnícke centrum preto spolupracovalo s Technickou univerzitu vo Zvolene na stromovom simulátore biodynamiky lesa, simulovalo tak dopady klimatických zmien na les. „Nadobudnuté poznatky, ktoré máme, informácie o lesoch, ktoré máme, dokážeme pretaviť do počítačového programu, ktorý dokáže predikovať, čo by sa v budúcnosti teoreticky mohlo stať. Napríklad, vieme povedať, ako sa les bude správať, keď niektoré stromy odumrú,“ vysvetlil pre agentúru SITA Halvoň. Výsledky podľa jeho slov ukazujú na tri modely adaptácie lesov na zmenu klímy. Na ich základe bude nevyhnutná spomínaná úprava drevinového zloženia, rekonštrukcia najzraniteľnejších lesov a zintenzívnenie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.
Opatrenia v lesníctve sú súčasťou Národnej stratégie adaptácie SR na zmenu klímy. Okrem toho sa vedenie agrorezortu v súčasnosti zameriava na prípravu Akčného plánu adaptácie na zmenu klímy. Slovensko sa tiež spolu s ostatnými krajinami Európskej únie zaviazalo do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaných emisií o 40 percent. Podľa ministerky však už Slovensko má v dnešnej dobe daných 40 percent splnených.
Aktuálne koncentrácie hlavných skleníkových plynov v atmosfére dosahujú podľa agrorezortu historicky rekordné maximá, len obdobie posledných päť rokov (2015 – 2019) bolo najteplejším za celú éru meteorologických pozorovaní. Doterajší nárast priemernej teploty strednej Európy o jeden až 1,3 stupňa Celzia napríklad znamená, že pôvodné porasty drevín, prispôsobené „normálnej“ klíme, už tam, kde rastú, nie sú „doma“. Práve kombinácia nárastu teplôt vzduchu a nedostatok vlahy má podľa ministerstva potenciál spôsobovať nežiadúce fyziologické zmeny stromov. V dôsledku toho by stromy mohli zaznamenať pokles prírastkov a zoslabenie, čo by následne mohlo viesť k znižovaniu schopnosti stromov absorbovať CO2.
Generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Halvoň zdôraznil, že reakcie lesných ekosystémov na klimatickú zmenu sú v porovnaní s poľnohospodárskymi kultúrami komplikovanejšie a ťažšie predpovedateľné. „Hlavným dôvodom je dlhovekosť lesa, a to, že po dobu jedného životného cyklu môže dôjsť k fyziologický významným zmenám klímy. Klimatickej zmene teda budeme musieť čeliť bez ohľadu na prípadný včasný prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku,“ dodal. Lesnícke centrum preto spolupracovalo s Technickou univerzitu vo Zvolene na stromovom simulátore biodynamiky lesa, simulovalo tak dopady klimatických zmien na les. „Nadobudnuté poznatky, ktoré máme, informácie o lesoch, ktoré máme, dokážeme pretaviť do počítačového programu, ktorý dokáže predikovať, čo by sa v budúcnosti teoreticky mohlo stať. Napríklad, vieme povedať, ako sa les bude správať, keď niektoré stromy odumrú,“ vysvetlil pre agentúru SITA Halvoň. Výsledky podľa jeho slov ukazujú na tri modely adaptácie lesov na zmenu klímy. Na ich základe bude nevyhnutná spomínaná úprava drevinového zloženia, rekonštrukcia najzraniteľnejších lesov a zintenzívnenie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.
Opatrenia v lesníctve sú súčasťou Národnej stratégie adaptácie SR na zmenu klímy. Okrem toho sa vedenie agrorezortu v súčasnosti zameriava na prípravu Akčného plánu adaptácie na zmenu klímy. Slovensko sa tiež spolu s ostatnými krajinami Európskej únie zaviazalo do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaných emisií o 40 percent. Podľa ministerky však už Slovensko má v dnešnej dobe daných 40 percent splnených.