Novela má podľa ministra vytvoriť také podmienky, aby sa slovenské národné parky mohli skutočne nazývať národnými parkami. Medzi jej hlavné prvky patrí posilnenie bezzásahovosti v NP. Dlhodobou víziou je dosiahnuť 50 percent bezzásahových území v NP do roku 2025 a 75 percent do roku 2030. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) totiž môže účinne brániť ťažbe dreva a chrániť prírodu iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany. Ďalším dôležitým prvkom je zabezpečenie jedného správcu NP. Správcom územia v 5. stupni ochrany by mala byť Štátna ochrana prírody SR (ŠOP), ktorej sa zároveň zvýšia právomoci. Okrem posilnenia bezzásahovosti v najviac chránených územiach NP hovorí novela aj o prírode blízkom hospodárení v lesoch mimo bezzásahových území. Zmeny majú nastať aj v ochrane prírody mimo národných parkov. Novela obmedzuje vykonávanie veľkoplošnej ťažby v chránených územiach a posilňuje právomoc štátnych orgánov ochrany prírody pri schvaľovaní programov starostlivosti o lesy.
Hromadnú pripomienku, pod ktorú sa podpísalo vyše 30-tisíc ľudí, vzniesli environmentálne organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatíva My sme les. Ide o najväčšiu hromadnú pripomienku zameranú na ochranu a tvorbu životného prostredia v histórii Slovenskej republiky. Novela napríklad presúva starostlivosť o národné parky pod Štátnu ochranu prírody až od januára 2022. Taký posun považujú ochranárske organizácie za nebezpečný pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky, teda na rok 2020. „Máme obavu, že počas tohto obdobia budú vydrancované lesy na území národných parkov. Navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila,“ píšu v hromadnej pripomienke.
SITA